Dňa 11.11.2010 o ôsmej ráno sa na školách žiakom začínalo bežné vyučovanie. Nedá sa to však povedať o našej škole. V ten deň sa u nás nerešpektovalo žiadne zvonenie, neučili nás učitelia, v ten deň nás prišla učiť naša príroda a detská prirodzená zvedavosť. Vyučovanie sa začalo nezvyčajne. Nie v triedach, rozdelili sme sa do viacerých skupín. Jedna skupina si pozrela film o prírode, iná skupina o nej čítala a reprodukovala, ďalšia počúvala hudbu, ktorú nám pomohla vytvoriť príroda. Poniektorí strihali a zahrali si pexeso o zvieratkách, vyhľadávali a maľovali obrázky podľa pokynov. Posilnení desiatou sme sa všetci vybrali do prírody. Boli sme v očakávaní, čo všetko sa z nej dozvieme, čo nás príroda dokáže naučiť. Počasie nám prialo. Rozdelení do pracovných skupín sme opustili školu, každá skupina za iným cieľom. Nevedeli sme si predstaviť, ako nás bude pani učiteľka príroda učiť napríklad matematiku, čítanie, písanie, telesnú výchovu, dejepis.....Naša skupina sa vybrala smerom k lesoparku SEVER. Na prvom stanovišti sme pochopili, že stretnúť sa s čítaním v prírode nie je žiaden problém. Na orientačných tabuliach sme si precvičili čítanie a verte, že tam sa čítalo omnoho ľahšie a bolo to pre nás nielen zábavné, ale zároveň aj poučné. Pomocou orientačných tabúľ sme sa dozvedeli nielen to, aké zvieratá u nás žijú, aké stromy rastú v našom lese, ale aj niečo z histórie a zemepisu. Výhodou toho všetkého bolo, že všetko čo sme na tabuliach prečítali, nám príroda dovolila vidieť, ohmatať, prežiť. Pri získavaní všetkých týchto poznatkov sme si ani neuvedomili, že po celý čas sme mali aj telesnú výchovu. Veď sme zvládli celý náučný chodník, ktorý vedie členitým terénom a nie je krátky. Od ostatných spolužiakov z iných skupín sme sa dozvedeli, že v rámci pracovného vyučovania, výtvarnej a hudobnej výchovy so spevom pozbierali všetko, čo do prírody nepatrí a pani príroda im za odmenu poskytla materiál, ktorý budeme používať na hodinách PVC a VYV. Vonku nám bolo dobre všetkým. Ani deti zo Stacionára, telesne menej zdatné, sme nenechali doma. Pani príroda im cez zmyslové vnemy poskytla množstvo nových poznaní, veď ony najcitlivejšie z nás vedia odhaliť nové a zároveň to precítiť. Vyučovanie pod taktovkou prírody nám zbehlo veľmi rýchlo. Bolo to poučné, zábavné a obohatilo nás. Na druhý deň sme sa v škole dozvedeli, že pre našu pani učiteľku prírodu sme aj my urobili niečo prospešné. Tým, že sme skoro celý deň neboli v budove školy, nemali zapnuté počítače, osvetlenie, nepúšťali sme vodu, menej sa kúrilo a zároveň sme vyzbierali odpadky v lese, zanechali sme v ten deň na našej Zemeguli menšiu ekologickú stopu ako po iné – bežné dni. Po dohode s pani učiteľkami sme sa rozhodli, že prírode dáme ešte jeden darček a to priamo na Vianoce. Ale o tom - až potom.
žiaci ŠZŠ Kežmarok