Ľudia veľmi rýchlo zabúdajú a preto sme si so žiakmi pripomenuli rok 1968, kedy sa Československo pokúšalo o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou, o demokratizáciu komunistického systému. Žiakov sme oboznámili s menom Alexander Dubček, od ktorého zvolenia do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ v januári 1968 sa snaha o premenu začínala. Po vzhliadnutí dokumentu o vpáde sovietskych vojsk sme besedovali o tom, ako boli zničené nádeje ľudí a základné právo obyvateľov rozhodovať o osude svojej vlastnej krajiny. Rozprávali sme o tom, ako tento režim potláčal náboženskú slobodu, zatváral kňazov, rehoľné sestry, obmedzoval základné ľudské slobody a práva. Hovorili sme o protestoch a demonštráciách ľudí – aj o tých radikálnych, ako v prípade Jana Palacha ktorý na začiatku roku 1969 spáchal samovraždu upálením na protest proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. A preto nezabúdajme. Sme to my, kto napokon vyhral, veď veľmoc, ktorá nás okupovala, už dávno zanikla, cudzie vojská sme vyhnali preč. Slovensko je dnes nezávislým štátom, chránené pred podobnou agresiou spoločenstvom demokratických štátov.
Mgr. Martina Bachledová